PIVO V SKRATKE
Pivo
sa varí od čias starých Sumerov a Egypťanov, ktorý ako prvý začali variť
pivo zo sladu. Gréci varili tiež pivo ale zo zrna, ktoré nebolo spracované v
slade až pokým sa nenaučili od Egypťanov vyrábať slad. Germánske a keltské
kmene varili pivo z kukurice a medu. Termín „beer“ (pivo) sa nedostal do
bežného používania pokým keltské slovo „beor“ sa nezačalo používať na
označenie varenia piva zo sladu v Severnej Galii. Predpokladá sa, že ako
prvý použili chmeľ, práve Galovia.
VARENIE PIVA
Storočia stará technológia výroby piva pozostáva zo štyroch krokov: (1) Miešanie. Spojenie sladu, vody a potlačených obilninových zŕn pri teplote, ktorá podporuje úplnú premenu obilného škrobu na jednoduchšie cukry; (2) Varenie. Koncentrácia výslednej zmesi a pridanie chmeľu. (3) Fermentácia. Pridanie kvasiniek, výsledným produktom je etanol a oxid uhličitý. (4) Starnutie. V tomto procese sú proteíny „strávené“ enzymatickou reakciou. Tento proces trvá os 2 do 24 týždňov. Pivo je prefiltrované aby sa odstránili kvasinky. Potom sú pridané aditíva na ustálenie peny a na docielenie sviežosti. Tieto prísady sú však v Európe málo používané. Až na pár výnimiek je fľaškové a pivo v plechovke pasterizované, aby sa predišlo dodatočnému kvaseniu po prefiltrovaní. Ak pivo nie je pasterizované musí byť skladované pri nízkej teplote.
Svetlý ležiak. Väčšina svetlých ležiakov vyrábaných v USA sa skladuje niekoľko mesiacov pri teplote okolo 0,5 ºC aby dozreli. V priemere majú okolo 3,3 až 3,4 % alkoholu v obj. Európske ležiaky tzv. Pilsner sa skladujú po dlhší čas a preto majú vyšší obsah alkoholu okolo 4,8 až 5 % v obj. Tmavé pivo. Získava svoju farbu a bohatšiu chuť vďaka tomu, že slad sa upraží. veľmi tmavé pivo sa varí s kombináciou praženého a obyčajného sladu a silno chutí za chmeľom. Iné tmavé pivo, porter, (na Slovensku sa varilo sa v martinskom pivovare) sa varí zo zmesi piva a piva s vysokým obsahom cukrov, ktoré sú zväčša derivované zo sladu. Vzniká pivo s vysokým obsahom alkoholu 6 až 8,5 % v obj.
